Rekuperácia

Rekuperácia znamená spätné získavanie energie, zvyčajne tepla. V rodinných a bytových domoch a ostatných budovách ide najmä o spätné získanie tepla z odvetraného vzduchu, prípadne z odpadovej vody, napr. na plavárňach.

Moderné novostavby majú vďaka povinným požiadavkám na úsporu energie malú tepelnú stratu – bežne sa pohybuje okolo 2,5 – 3,5 kW.

Strata tepla vetraním je často väčšia než v prípade prestupu, t.j. cez steny a okná. Treba preto „šetriť“ práve v tejto oblasti. Vhodným riešením je práve rekuperácia tepla z vetrania, ktorou sa dá ušetriť najmenej 70 % energie.

Obvykle rozlišujeme 2 spôsoby rekuperácie:

  • centrálna, keď je v dome jedna rekuperačná jednotka a rozvody vzduchu,
  • decentrálna (lokálna), keď sa vetranie a rekuperácia riešia individuálne v každej miestnosti.

1. Centrálna rekuperácia

Pri centrálnom vetracom systéme sa rekuperačná jednotka nachádza v technickej miestnosti. Vzduch sa tak distribuuje potrubnými rozvodmi. Spotrebovaný vzduch sa z miestností, ako kuchyňa, kúpeľňa a toaleta, odvádza prostredníctvom sieti rozvodov. V tom istom čase prúdi do miestností s privádzaným vzduchom, ako spálňa, detská izba a obývačka, čerstvý vzduch.

2. Lokálna rekuperácia

Decentrálna rekuperácia nemá potrubné rozvody. Jednotlivé rekuperačné jednotky sú totiž osadené v obvodovej stene. K dispozícii sú systémy s dvoma ventilátormi a rekuperáciou, pri ktorých by ste si mali všímať nielen nízku hlučnosť daného riešenia, ale aj možnosť jednoduchej údržby.

Dôležitá je spolupráca so špecializovaným projektantom. Ten navrhne rekuperačný systém, prípadne rozvody vzduchu a zvolí centrálnu rekuperačnú vzduchotechnickú jednotku alebo jednotky do miestnosti.

 

>> Naspäť na slovník